Hungarian edit

Etymology edit

Borrowed from Latin vacatio.[1] With -áció ending.

Pronunciation edit

  • IPA(key): [ˈvɒkaːt͡sijoː]
  • Hyphenation: va‧ká‧ció
  • Rhymes: -joː

Noun edit

vakáció (plural vakációk)

  1. vacation (leisure time, at least a whole day but usually longer)

Declension edit

Inflection (stem in long/high vowel, back harmony)
singular plural
nominative vakáció vakációk
accusative vakációt vakációkat
dative vakációnak vakációknak
instrumental vakációval vakációkkal
causal-final vakációért vakációkért
translative vakációvá vakációkká
terminative vakációig vakációkig
essive-formal vakációként vakációkként
essive-modal
inessive vakációban vakációkban
superessive vakáción vakációkon
adessive vakációnál vakációknál
illative vakációba vakációkba
sublative vakációra vakációkra
allative vakációhoz vakációkhoz
elative vakációból vakációkból
delative vakációról vakációkról
ablative vakációtól vakációktól
non-attributive
possessive - singular
vakációé vakációké
non-attributive
possessive - plural
vakációéi vakációkéi
Possessive forms of vakáció
possessor single possession multiple possessions
1st person sing. vakációm vakációim
2nd person sing. vakációd vakációid
3rd person sing. vakációja vakációi
1st person plural vakációnk vakációink
2nd person plural vakációtok vakációitok
3rd person plural vakációjuk vakációik

Synonyms edit

Derived terms edit

References edit

  1. ^ Tótfalusi, István. Idegenszó-tár: Idegen szavak értelmező és etimológiai szótára (’A Storehouse of Foreign Words: an explanatory and etymological dictionary of foreign words’). Budapest: Tinta Könyvkiadó, 2005. →ISBN

Further reading edit