Angličtina
západogermánsky jazyk pôvodom z Anglicka
Angličtina je západogermánsky jazyk, ktorým sa hovorilo v ranom stredoveku v Anglicku a neskôr sa stal popredným jazykom medzinárodného diskurzu v dnešnom svete. Názov nesie podľa Anglov, jedného zo starogermánskych národov, ktoré sa sťahovali do oblasti Veľkej Británie, kde sa neskôr pomenovali ako Anglicko. Obidva názvy pochádzajú z Anglie, polostrova v Baltskom mori. Angličtina má najbližšiu príbuznosť s frízštinou a dolnosasčinou, zatiaľ čo jej slovnú zásobu významne ovplyvňovali ďalšie germánske jazyky, najmä stará nórčina (severogermánsky jazyk), ako aj latinčina a francúzština.
Angličtina
(English)
RegiónBritské ostrovy (pôvodne)
Anglicky hovoriaci svet
Počet hovoriacichrodný jazyk: 360 - 400 miliónov (2006)
druhý jazyk: 750 miliónov;
ako cudzí jazyk: 600 - 700 miliónov
Poradie3
KlasifikáciaIndoeurópske jazyky
Angličtina
PísmoLatinka
Postavenie
Úradný jazyk67 krajín
27 nezvrchovaných štátov
Rôzne organizácie:
- OSN
-
- atď.
Regulátoržiadny
Jazykové kódy
ISO 639-1en
ISO 639-2eng
ISO 639-3eng
SILeng
Mapa rozšírenia
     Regióny, kde je väčšinou materinským jazykom angličtina

     Regióny, kde je angličtina úradným jazykom, ale nie väčšinovým materinským jazykom
Wikipédia
Adresaen.wikipedia.org
PomenovanieWikipedia, the free encyclopedia
Pozri aj: JazykZoznam jazykov
Základné frázy jazyka Angličtina
Ánoyes
Nieno
Možnomaybe
AhojHi, Hello (pri stretnutí)
Bye (pri rozlúčke)
DovideniaGoodbye
ĎakujemThank you
PrepáčteSorry, Excuse me
Hovoríš po anglicky?Do you speak English?
Ľúbim ŤaI love you
Všeobecná deklarácia ľudských práv
„All human beings are born free and equal in dignity and rights. They are endowed with reason and conscience and should act towards one another in a spirit of brotherhood.“
EN (ISO 639-1)
Angličtina sa vyvinula v priebehu viac ako 1 400 rokov. Najskoršie formy angličtiny, skupina západogermánskych (ingvaeonských) dialektov, ktoré do Veľkej Británie priniesli anglosaskí osadníci v 5. storočí, sa súhrnne nazýva stará angličtina. Stredná angličtina sa začala koncom 11. storočia dobytím Anglicka Normanmi; bolo to obdobie, v ktorom bola angličtina ovplyvnená starou francúzštinou, najmä prostredníctvom jej staronormanského dialektu. Raná moderná angličtina sa začala koncom 15. storočia zavedením kníhtlače do Londýna, tlačou Biblie kráľa Jakuba a začiatkom Veľkej samohláskovej zmeny.
Moderná angličtina sa šíri po celom svete od 17. storočia globálnym vplyvom Britského impéria a Spojených štátov. Vďaka všetkým typom tlačených a elektronických médií týchto krajín sa angličtina stala popredným jazykom medzinárodného diskurzu a lingua franca v mnohých regiónoch a profesionálnych kontextoch, ako sú veda, navigácia a právo. Moderná anglická gramatika je výsledkom postupnej zmeny od typického indoeurópskeho závislého značkovacieho vzoru s bohatou inflexnou morfológiou a relatívne voľným slovosledom k väčšinou analytickému vzoru s malým skloňovaním, pomerne ustálenému slovosledu a komplexnému syntaxu. Moderná angličtina sa pri vyjadrovaní zložitých časov, aspektov a nálady spolieha viac na pomocné slovesá a slovosled, ako aj na pasívne konštrukcie, opytovacie prostriedky a nejakú negáciu.
Angličtina je podľa počtu hovoriacich najpoužívanejším jazykom a po štandardnej čínštine a španielčine tretím najviac hovoreným rodným jazykom na svete. Je to najrozšírenejší druhý jazyk a je buď úradným jazykom, alebo jedným z úradných jazykov v takmer 60 zvrchovaných štátoch. Existuje viac ľudí, ktorí sa ho naučili ako druhý jazyk, než rodených hovoriacich. K roku 2005 sa odhadovalo, že anglicky hovorilo viac ako 2 miliardy ľudí. Angličtina je hlavným materinským jazykom v Spojených štátoch, Spojenom kráľovstve, Kanade, Austrálii, na Novom Zélande a v Írsku a bežne sa ním hovorí v niektorých oblastiach Karibiku, Afriky a južnej Ázie. Je jedným z úradných jazyk OSN, Európskej únie a mnohých ďalších svetových a regionálnych medzinárodných organizácií. Je to najrozšírenejší germánsky jazyk, ktorý predstavuje najmenej 70% hovoriacich tohto indoeurópskeho obyvateľstva. Po anglicky hovoriace osoby sa nazývajú „anglofóni“. Variabilita medzi prízvukmi a dialektmi angličtiny používanými v rôznych krajinách a regiónoch - z hľadiska fonetiky a fonológie a niekedy aj slovnej zásoby, frazémy, gramatiky a pravopisu - zvyčajne nebráni porozumeniu hovoriacich iných dialektov, aj keď môže dôjsť k vzájomnej nezrozumiteľnosti na krajných koncoch dialektového kontinua.
Klasifikácia
Angličtina je indoeurópsky jazyk a patrí do západogermánskej skupiny germánskych jazykov.
Dejiny
Bližšie informácie v hlavnom článku: Historický vývoj angličtiny
Germánsky hovoriace kmene z rôznych častí severozápadného Nemecka (Sasi, Anglovia) a Jutska (Jutovia) v 5. storočí nášho letopočtu vpadli do východného Anglicka. Tu sa ich jazyk, anglosaština, rozšírila buď tým, že novo príchodzie pôvodné keltské obyvateľstvo vytlačili, alebo došlo k postupnej asimilácii a pôvodní obyvatelia postupne jazyk a kultúru novo panujúcej vrstvy prijali. Angličtina je teda svojím pôvodom anglo-frízský jazyk.
Nech už bol postup jej rozširovania akýkoľvek, jednotlivé germánske dialekty sa časom zlúčili do jazyka dnes nazývaného staroangličtina, ktorý pripomínal niektoré dnešné nárečia severozápadného pobrežia Nemecka a Holandska (resp. Frízska). Písaná angličtina si dlho ďalej udržovala svoju syntetickú štruktúru a viac-menej bola tvorená jedným literárnym štandardom. Oproti nej hovorená staroangličtina túto štruktúru postupom doby strácala a stávala sa viac analytickou. Prišla o komplexnejší systém práce s podstatnými menami a začala sa viac spoliehať na predložky a pevné poradie slov. Predpokladá sa tiež, že bola ovplyvňovaná vývojom bretónskych jazykov. Neskôr bola ovplyvnená i príbuznou staronórčinou patriacou medzi severogermánské jazyky, ktorú používali Vikingovia usídlení predovšetkým v severných oblastiach a pri východnom pobreží až k dnešnému Londýnu v historickej oblasti dnes známej ako Danelaw.
Slovná zásoba
Slovná zásoba angličtiny obsahuje veľký podiel slov cudzieho pôvodu, a to prevažne z románskych jazykov. Francúzština mala na angličtinu zásadný vplyv, nakoľko bola 300 rokov úradným jazykom Anglicka (11 až 14 storočie). Preto bolo z tohto jazyku do angličtiny prevzatých mnoho slov, napr. language - langue (jazyk), grand - grande (veľký), parrot - perroquet (papagáj). Slová germánskeho pôvodu (resp. anglosaské alebo odvodené zo škandinávskych jazykov) vrátane všetkých zámen a spojok bývajú kratšie než latinské slová a sú bežnejšie v každodennej reči. Dlhšie slová latinského pôvodu sú často považované za elegantnejšie a sú preferované v písomnom prejave.
Bohatstvo jazyka spočíva v množstve rôznych variantov rozdielnych významov a odtieňov umožňujúcich komplexne a presne vyjadriť popisované myšlienky. Angličtina je typická aj svojou prispôsobivosťou. Do bežného použitia ľahko prijíma technické termíny, často dokonca celé nové frázy. Na formovanie anglickej slovnej zásoby má zásadný vplyv stúpajúci počet anglicky hovoriacich ľudí po celom svete. Rôzne odtiene je možné pozorovať nielen medzi rodenými anglicky hovoriacimi z rôznych krajín (USA, Veľká Británia, Austrália, a pod.), ale aj medzi študentmi angličtiny, ktorý tento jazyk plynule používajú pracovne či na úradoch. Angličtina je oficiálnym jazykom v mnohých ľudnatých štátoch (India, Pakistan, Filipíny, až 24 afrických štátov, a pod.).
Vďaka rýchlemu technologickému pokroku sme do slovenčiny prevzali množstvo anglických slov. Niektoré sme udomácnili (víkend-weekend, hokej-hockey, džús-juice, míting-meeting, a pod.) a niektoré používame v originálnej podobe (online, cool, song, okay, notebook, a pod.). Navyše početná slovná zásoba európskych jazykov pochádza ešte z dávnych čias, kedy ako do slovenčiny, tak do angličtiny prenikali výrazy z latinčiny a gréčtiny (situácia-situation, administrátor-administrator, geografia-geography, cirkulácia-circulation, subjekt-subject, stabilný-stable, tradícia-tradition, a pod.).
Počet slov
Angličtina má bohatú slovnú zásobu a schopnosť prijímať nové slová. Keďže však na rozdiel od ostatných veľkých jazykov neexistuje žiadny regulačný úrad, ktoré by nové slová "prijímal", je veľmi problematické určiť ich počet. Novotvary vznikajú predovšetkým v medicíne, vede a technológiách, ale aj v ďalších oblastiach.
Druhá editácia Oxford English Dictionary zahŕňa 600 000 slov, ale editori Merriam Webster 's Third New International Dictionary, Unabridged predpokladajú, že celkový počet je oveľa vyšší. Global Language Monitor po skombinovaní oxfordského slovníka a ďalších slovníkových zdrojov odhadol, že angličtina v súčasnosti obsahuje približne 990 000 slov.
Najčastejšie anglické slová
PoradieSlovo
1the
2be
3to
4of
5and
6a
7in
8that
9have
10I
11it
12for
13not
14on
15with
16he
17as
18you
19do
20at
PoradieSlovo
21this
22but
23his
24by
25from
26they
27we
28say
29her
30she
31or
32an
33will
34my
35one
36all
37would
38there
39their
40what
PoradieSlovo
41so
42up
43out
44if
45about
46who
47get
48which
49go
50me
51when
52make
53can
54like
55time
56no
57just
58him
59know
60take
PoradieSlovo
61people
62into
63year
64your
65good
66some
67could
68them
69see
70other
71than
72then
73now
74look
75only
76come
77its
78over
79think
80also
PoradieSlovo
81back
82after
83use
84two
85how
86our
87work
88first
89well
90way
91even
92new
93want
94because
95any
96these
97give
98day
99most
100us
Pozri aj
Zoznam jazykov
Iné projekty
Externé odkazy

Tento článok týkajúci sa lingvistiky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.
Naposledy upravené 6. december 2021 o 13:12
Wikipédia
Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 3.0, pokiaľ nie je uvedené inak.
Ochrana osobných údajov
Podmienky použitia
Štandardné
DomovNáhodná V okolí Prihlásiť sa Nastavenia PrispieťO WikipédiaZrieknutie sa zodpovednosti
JazykSledovaťUpraviť