Chromatografia je fyzikálno-chemická separačná metóda. Jej podstatou je rozdeľovanie zložiek zmesi medzi dvoma fázami: nepohyblivou (stacionárnou) a pohyblivou (mobilnou). Samotná separácia je dôsledkom rozdielnej afinity jednotlivých zložiek ku týmto dvom fázam. Stacionárna a mobilná fáza sa od seba odlišujú niektorou základnou fyzikálno-chemickou vlastnosťou, napr. polaritou.

Znázornenie Cvetovho pokusu. 1 — extrakt rastlinných farbív v petroléteri; 2 — čistý petroléter; 3 — stacionárna fáza (uhličitan vápenatý); 4 — sklená kolóna; A, B, C — zložky separovanej zmesi

Zakladateľom chromatografie je ruský botanik M. S. Cvet. V roku 1901 sa pokúsil rozdeliť petroléterový extrakt rastlinných farbív — chlorofylov a karotenoidov. Uskutočnil to pomocou stĺpcovej adsorpčnej chromatografie. Ako stacionárnu fázu (adsorbent) použil čistý, jemne mletý uhličitan vápenatý (CaCO3). Mobilnou fázou bol už spomenutý petroléter.

Cvet najprv zhotovil sklenú kolónu, ktorú naplnil adsorbentom. Na čelo tejto kolóny postupne privádzal extrakt farbív (vzorku) a súčasne privádzal aj čistý petroléter. Po určitom čase sa jednotlivé zložky v kolóne oddelili a ďalším premývaním boli postupne eluované (opúšťali kolónu). Cvet takto získal oddelené petroléterové roztoky všetkých farbív (eluáty), ktoré boli predtým v zmesi.

Rozdelenie chromatografických techník upraviť

Chromatografické metódy sa dajú klasifikovať z rôznych hľadísk:

Z hľadiska mobilnej fázy upraviť

Z hľadiska mechanizmu separácie upraviť

Z hľadiska usporiadania stacionárnej fázy upraviť

Z hľadiska cieľa chromatografie upraviť

  • analytická chromatografia — cieľom je získať informáciu o zložení zmesi, ktorá bola chromatografovaná
  • preparatívna chromatografia — cieľom je izolovať jednu alebo viac zložiek zo zmesi, ktorá bola chromatografovaná

Z hľadiska vyhodnocovacej techniky upraviť

Chromatografia je vždy spojená s určitou detekčnou technikou.