Libanonská vojna

	Tento článok je súčasťou série; Arabsko-izraelský konflikt
	Prvá arabsko-izraelská vojna; Suezská kríza; Šesťdňová vojna; Opotrebovávacia vojna; Jomkipurská vojna Intifáda: prvá \| druhá; Libanonská vojna (1982); Druhá libanonská vojna (2006); Útok Hamasu na Izrael (2023)

Dátum	jún - september 1982
Miesto	Ázia, Blízky východ
Výsledok	Víťazstvo Izraela a odchod OOP z krajiny (1982); vznik nárazníkovej zóny v pohraničí (1983); vznik Juholibanonskej armády (1985–2000); zvýšený záujem Hizballáhu o južný Bejrút a južný Libanon (80. roky - súčasnosť); Juholibanonský konflikt;
Zmeny územia	rozdelenie Libanonu na zóny vplyvu

Libanonská vojna
	Súčasť Arabsko-izrealských konfliktov
	; Súčasný Libanon.
Dátum	jún - september 1982
Miesto	Ázia, Blízky východ
Výsledok	Víťazstvo Izraela a odchod OOP z krajiny (1982); vznik nárazníkovej zóny v pohraničí (1983); vznik Juholibanonskej armády (1985–2000); zvýšený záujem Hizballáhu o južný Bejrút a južný Libanon (80. roky - súčasnosť); Juholibanonský konflikt;
Zmeny územia	rozdelenie Libanonu na zóny vplyvu
Protivníci
Izrael; Juholibanonská armáda; Libanonská fronta; Falanga	OOP; Sýria; KSL; Amal; Libanonská fronta národného odporu; SSNS; PKK
Velitelia
Menachem Begin (premiér); Ariel Šaron (minister obrany); Rafael Ejtan (náčelník generálneho štábu); David Ivry (veliteľ vzdušných síl); Ze'ev Almog (veliteľ námorníctva); Sa’ad Haddád (veliteľ Juholibanonskej armády)	Jásir Arafát (vodca OOP); Háfiz Asad (prezident); Abdul Raúf al-Kasm (premiér); Mustafa Tlass (minister obrany); George Hawi; Nabih Berri
Sila
Izrael:; 76 000 vojakov; 800 tankov; 1 500 bojových vozidiel; 634 lietadiel	Sýria:; 22 000 vojakov; 352 tankov; 300 bojových vozidiel; 450 lietadiel; 300 kanónov; 225 protileteckých kanónov ; OOP:; 15 000 vojakov; 300 tankov; 150 bojových vozidiel; 350+ kanónov; 250+ protileteckých kanónov
Straty
zabitých: 675; zranených: nevedno	zabitých: asi 9 798 (Sýrčania a OOP) a 17 825 (Libanonci); zranených: nevedno
	Historický portál

Libanonská vojna (hebrejsky: מלחמת לבנון, Milchemet Levanon; arabsky: الإجتياح, al-Idžtijáḥ, „Invázia“), Izraelom nazývaná aj Operácia Mier pre Galileu (hebrejsky: מבצע שלום הגליל, Mivca Šlom ha-Galil, skrátene מבצע של"ג, Mivca Šeleg) začala 6. júna 1982, kedy Izraelské obranné sily (IOS) napadli južný Libanon. Izraelská vláda touto inváziou odpovedala na pokus o vraždu izraelského veľvyslanca vo Veľkej Británii Šlomo Argova palestínskou organizáciou Abú Nidala.

Priebeh vojny[upraviť | upraviť zdroj]

6.júna 1982 izraelské jednotky (6 000 mužov) začali bojovú operáciu Mier Galilei v južnom Libanone s cieľom obsadiť prístav Súr a križiacky hrad Beufort s cieľom vytvorenia 40 km narazníkového pásu na ochranu libanonsko - izraelských hraníc. Hlavným cieľom operácie bolo vytlačenie bojovníkov OOP od hraníc Izraela a znemožnenie ich operácii, vrátane raketových útokov.
8. júna 1982 izraelská armáda oznámila splnenie hlavných cieľov napriek pokračujúcim bojom. Pod tlakom izraelskej armády sýrsko-palestínske jednotky ustupovali
11. júna 1982 Izrael oznámil splnenie všetkých cieľov a prímerie so Sýriou
13.júna 1982 Izrael obkľúčil Bejrút, v ktorom sa nachádzalo niekoľko tisíc bojovníkov OOP
27. júna izraelská vláda ponúkla OOP odchod pod ochranou Červeného kríža, Jásir Arafát ponuku odmietol.
3. augusta 1982 izraelský minister obrany Ariel Šaron vydal rozkaz na dobytie západného Bejrútu, v ktorom sa nachádzalo 20 000 sýrskych vojakov, jednotky OOP a 500 000 civilistov. Izraelská armáda začala obliehanie a masívne bombardovanie. Pokoj zbraní bol obnovený až po zásahu amerického prezidenta Ronalda Reagana.
19. augusta 1982 izraelská vláda schválila „Hobibov plán“. Americký diplomat vyjednal s OOP plán evakuácie.
20. augusta 1982 OOP uznalo svoju porážku.
21. augusta 1982 na izraelský nátlak odstupuje libanonský prezident Elias Sarkas. Na jeho miesto nastupuje Bašír Džamaíl. Z Bejrútu odchádzajú jednotky OOP, končí sa tým 5. vojna na Blízkom východe - od roku 1948.

Dozvuky[upraviť | upraviť zdroj]

31. augusta Jásir Arafát na gréckej lodi Atlantik opúšťa Bejrút
1. septembra 1982 Bejrút opúšťa posledných 2300 sýrskych vojakov
14. septembra 1982 zomiera v Bejrúte po bombovom útoku OOP libanonský prezident Bašír Džamaíl, ktorý požadoval zrušenie všetkých palestínskych utečeneckých táborov v krajine.
18. septembra 1982 pred očami izraelskej armády kresťanské milície - falangisti a kresťanské oddiely proizraelsky orientovaného majora Saada Haddáda v utečeneckých táboroch Sabra a Šatíla zmasakrovali približne tisíc Palestínčanov ako odvetu za vraždu prezidenta Džamaíla. Väčšinu obetí tvorili starci, ženy a deti, keďže bojovníci OOP boli väčšinou evakuovaní. Izraelská verejnosť útok odsúdila a požadovala odstúpenie izraelského premiéra Menachema Begina.
8. februára 1983 odstúpil izraelský minister obrany Ariel Šaron, potom čo vyšetrovacia komisia potvrdila vinu vlády na masakry palestínskych utečeneckých táboroch. Nahradil ho Moše Arens.

Libanonská vojna vo filme[upraviť | upraviť zdroj]

2008 - Valčík s Bašírom , réžia Ari Folman, animovaný autobiografický film, Izrael-Francúzsko-Nemecko, 85 min., ocenený Zlatým glóbusom na MFF Cannes 2008^[3]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

↑ Liberty 05
↑ Atlas dvadsiateho storočia, Death Tolls and Casualty Statistics for Wars, Dictatorships and Genocides, máj 2009, (anglicky)
↑ Waltz with Bashir v Internet Movie Database (po anglicky), Valčík s Bašírem v Česko-Slovenskej filmovej databáze

Tento článok týkajúci sa vojenstva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[1] Liberty 05

[2] Atlas dvadsiateho storočia, Death Tolls and Casualty Statistics for Wars, Dictatorships and Genocides, máj 2009, (anglicky)

[3] Waltz with Bashir v Internet Movie Database (po anglicky), Valčík s Bašírem v Česko-Slovenskej filmovej databáze

[1]

[2]

[3]