Svätý Cyril a svätý Metod

LEGENDA O METODOVI

preložil Dr. Ján Stanislav

V 6. DEŇ MESIACA APRÍLA

Pamiatka a život blahoslaveného otca a učiteľa nášho Metoda, arcibiskupa moravského.

Požehnaj, Otče!

I

OH DOBROTIVÝ A VŠEMOHÚCI, ktorý stvoril z nebytia v bytie všetko, viditeľné i neviditeľné, a okrášlil všetkou krásotou, ktorú [ten], kto premýšľa pomaly, z časti môže porozumieť, i toho poznať, ktorý stvoril takéto diela podivuhodné a mnohé; lebo z veľkosti a dobroty diel podľa rozmyslu poznávaný býva i ich stvoriteľ [Viď: Rim. 1. 20], ktorého ospevujú anjeli trojsvätým hlasom a všetci pravoverní slávime v svätej Trojici, tj. V Otcovi i Synovi i Svätom Duchu, ktorý je v troch podstatách, ktoré možno tromi osobami nazvať, ale v jedinom božstve.

Lebo pred všetkou hodinou i rokom, [před] všetkým umom i smyslom netelesným Otec sám Syna splodil, jako riekla Premúdrosť: pred všetkými vŕškami splodí ma.

Tento Boh dovŕšil všetko stvorenie, ako hovorí Dávid [Žalm 33. 6, 9]: Slovom Hospodinovým nebesá utvrdili sa, a duchom úst jeho všetka sila ich; lebo on riekol a stalo sa, on rozkázal a stvorené bolo.

 Pred všetkým stvoril človeka, prsť zo zeme vezmúc, zo seba dušu vdýchnuc živototvorným vdýchnutím, i rozumnú myseľ a slobodnú vôľu, aby vošiel do raja, prikázanie prikážuc mu skúšobné, že ak ho zachová, ostane nesmrteľným, ak však prestúpi, smrťou umrie, zo svojej vôle, ale nie z Božieho príkazu.

 Uvidiac však diabol človeka takto pocteného a povýšeného na to miesto, s ktorého on svojou pýchou spadol, spôsobil, aby prestúpil prikázanie; a Boh z raja vyhnal človeka a na smrť odsúdil. A odvtedy podnecovať začal diabol a pokúšať mnohými osídlami ľudský rod.

 Ale neopustil Boh, pre veľké milosrdenstvo a lásku, človeka do konca, ale v každý rok a čas vyvolil mužov a zjavil ľuďom skutky ich a boj, aby sa im podobnými stávajúc všetci k dobrému povzbudzovali. Ako bol Enoch, ktorý sa úfal prvý vysloviť meno Hospodinovo. Enoch potom, zaľúbivší sa Bohu, presadený bol [k nemu].

 Noe spravodlivým našiel sa v pokolení svojom a od potopy bol zachránený v korábe, aby sa zem opäť naplnila stvorením božím a okrášlila.

 Abrahám po rozdelení národov, keď všetci poblúdili, Boha spoznal a druhom jeho bol nazvaný, a zasľúbenie prijal; V tvojom semene požehnané budú všetky národy. [Gen. 22. 18; 26. 4] 

Izák podľa obrazu Kristovho na horu v obeť vyvedený bol.

 Jakub modly tesťove zhubil a rebrík videl od zeme k nebu, a anjelov božích vystupujúcich a zostupujúcich po ňom; a v požehnaniach synov svojich o Kristovi prorokoval.

Jozef v Egypte ľudí nakŕmil, božím sa ukážuc.

Jóba afsistidijského spravodlivým, pravdivým a bezúhonným Písmo nazýva; [on] pokušenie prijmúc a pretrpiac, požehnaný bol Bohom.

Mojžiš s Áronom medzi kňazmi božími bohom Faraónovým nazýva sa, i mučil Egypt, boží ľud vyviedol, vo dne oblakom svetlým á v noci stĺpom ohnivým; i more preťal a prešli po suchu, ale Egypťanov potopil, a v púšti bezvodnej ľud napojil vodou a chlebom anjelským nasýtil i vtákmi. A hovoriac s Bohom tvárou v tvár, ako je možné človeku s Bohom hovoriť, zákon ľuďom dal prstom Božím napísaný.

 Ježiš Nave ľudu božiemu zem rozdelil, s protivníkmi bojovavší.

Sudcovia taktiež mnohé víťazstvá učinili. Božiu milosť prijavší Samuel kráľa pomazal a ustanovil Hospodinovým slovom.

Dávid krotkosťou ľudí napásol a piesňam božím naučil.

Šalamún múdrosť od Boha prijavší väčšiu ako všetci ľudia, mnohé príslovia dobré s podobenstvami zložil, keď i sám nedokonal.

Eliáš zlobu ľudskú skáravší hladom a mŕtve dieťa vzkriesivší i oheň s neba znesší, popálil mnohých a obete spálil zázračným ohňom, a mrzkých kňazov pobijúc, vystúpil do neba na voze ohnivom a koňoch, učeníkovi dajúc dvojnásobného ducha.

Elizeus milosť prijmúc, dvojnásobné zázraky učinil.

Ostatní proroci, každý v svojom Čase, o podivuhodných veciach, ktoré sa malý stať, prorokovali. Ján, veľký po týchto prostredník medzi Starým zákonom a Novým, krstiteľom Kristovým, svedkom i kazateľom živých i mŕtvych sa stal.

Svätí apoštolovia Peter a Pavel s ostatnými učeníkmi Kristovými ako blesky celý svet prejdúc, osvietili všetku zem. Po týchto mučeníci krvou zmyli škvrnu, a nástupcovia svätých apoštolov, kráľov krstivší, mnohou námahou a trudom pohanstvo zhubili.

 Silvester ctihodný s tristo i osemnástimi otcami veľkého cisára Konštantína na pomoc vezmúc [a] prvý snem v Nikei zhromaždiac, Ária premohol a preklial ho i blud jeho, ktorý vzbudzoval proti svätej Trojici, ako bol Abrahám kedysi s tristo osemnástimi služobníkmi kráľa porazil a od Melchizedecha, kráľa salemského, požehnanie prijal a chlieb i víno; lebo bol kňazom Boha najvyššieho.

 A Damasus i Gregor Bohoslovec so sto päťdesiatimi otcami a s veľkým cisárom Teodoziom v Carihrade svätý symbol utvrdili, to jest „Verím v jediného Boha"; Makedonia však vyobcujúc, prekliali ho i rúhanie jeho, ktoré hlásal proti Svätému Duchu.

 Celestín a Cyril s dvesto otcami a s iným cisárom v Efeze Nestoria zhubili so všetkým bludom, ktorý hlásal proti Kristovi.

 Lev a Anatolius s pravoverným cisárom Marciánom a so šesťsto tridsiatimi otcami v Chalcedóne Eutychovu nezmyselnosť a blud prekliali.

 Vigílius s bohumilým Justínom a so sto šesťdesiatimi i piatimi otcami piaty snem zvolajúc ... 34vyšetriac prekliali.

 Agaton, apoštolský pápež, s dvesto i sedemdesiatimi otcami a so ctihodným Konštantínom cisárom na šiestom sneme mnohé nepokoje potlačili a vyženúc prekliali so všetkými snemovníkmi tými, to jest Teodora Faranského, Sergia a Pyrrha, Cyra Alexandrijského, Honoria Rímskeho, Makaria Antiochijského a ostatných pomocníkov ich, kresťanskú vieru však na pravde postaviac, upevnili.

II

CTNOSTI SV. METODA

 Po tomto všetkom Boh milostivý, ktorý chce, aby každý človek spasený bol a k poznaniu pravdy prišiel, za našich čias pre národ náš, o ktorý sa nebol nikto nikdy postaral, k dobrému dielu vzbudil nášho učiteľa, blahoslaveného Metoda, ktorého všetky dobré skutky i boje porovnávajúc s týmito bohumilými [mužmi] po jednom,35 nezahanbíme sa. Lebo jedným rovný bol, od jedných málo menší, od druhých však [ešte] väčší, výrečných činmi predčiac, činných však slovom.

 Lebo všetkým sa pripodobniac, všetkých obraz na sebe javil, bázeň božiu, zachovávanie prikázaní, s telesnou čistotou horlivé modlitby a svätosť, reč silnú i miernu, silnú na protivníkov, miernu však na tých, ktorí prijímajú napomínania, prísnosť, tichosť, milosť, lásku, strasť a trpezlivosť, pre všetkých všetkým sa stanúc, aby všetkých získal [I. Kor. 9.22].

Metodova rodina — Metod správcom slovienskeho kniežatstva

 Bol on z rodu po oboch rodičoch nie chudobného, ale veľmi dobrého a cteného, známeho predne Bohu, [potom] i cisárovi a celému solunskému kraju, a aj telesný jeho zjav vynikal. Preto i právnici, milujúci ho z detstva, s úctou o ňom hovorili, kým cisár, dozvediac sa o bystrosti jeho, kniežatstvo mu dal spravovať slovienske36; — povedal by som, ako by bol predvídal, že ho pošle za učiteľa Slovienom, i za prvého arcibiskupa, aby sa naučil všetkým obyčajom slovienskym a privykol im pomaly.

NA HORE OLYMPE

 A stráviac.v tom kniežatstve roky mnohé i uzrúc mnohé rozbroje búrlivé v živote tomto, zamenil pozemské temnoty dobrovoľne za nebeské myšlienky. Lebo nechcel šľachetnú dušu znepokojovať vecami netrvajúcimi na veky.

 A najdúc si čas, sprostil sa kniežatstva a odišiel na Olymp, kde žijú svätí otcovia. Ostrihajúc sa obliekol sa v čierne rúcho a bol podrobujúci sa v pokore a zachovávajúci úplne celú mníšsku reguľu a knihám sa venujúci.

IV

MISIA U KOZÁROV37

 Keď však nadišiel čas taký, poslal cisár po Filozofa, brata jeho, aby ho do Kozárska pojal so sebou na pomoc; lebo boli tam Židia kresťanskej viere veľmi sa rúhajúci.

 A on rečiac: „Hotový som za kresťanskú vieru umrieť," nevyhýbal sa, ale idúc slúžil ako služobník mladšiemu bratovi, podrobujúc sa mu.

 A tento modlitbou, Filozof však slovami premohli ich a zahanbili.

Metod opátom v PoIychrone

 Vidiac cisár a patriarcha boj jeho dobrý na božej ceste, chceli ho pohnúť, že by ho vysvätili za arcibiskupa na dôstojné miesto, kde je potreba takého muža; keď však nechcel, prosilili ho a postavili za opáta v kláštore, ktorý sa volá Polychron,38 ktorého príjem je dvadsať i štyri miery zlata, a otcov množstvo sedemdesiat v ňom je.

V

MORAVSKÁ MISIA

 I stalo sa v tie dni: Rastislav, knieža slovienske, so Svätoplukom39 poslali [poslov] z Moravy k cisárovi Michalovi, hovoriac takto:

„Božou milosťou zdraví sme; i prišli k nám učitelia mnohí, kresťania z Vlách, i z Grécka i z Nemiec, učiac nás rozlične. Ale my Slovieni prostý ľud [sme],40 a nemáme, kto by nás vyučil v pravde a zmysel41 vyložil.

Tak teda,42 vladyka, pošli takého muža, ktorý nám vštepí43 všetku pravdu."

Vtedy cisár Michal riekol k Filozofovi - Konštantínovi: „Či slyšíš, Filozof, reč túto? Iný tohoto veru nemôže učiniť okrem teba. Hľa, na ti dary mnohé, a pojmúc brata svojho, opáta Metoda, choď, lebo vy ste Solúňania, a Solúňania všetci čisto sloviensky rozprávajú."

Vtedy nesmeli odrieknuť ani Bohu ani cisárovi, podľa slova svätého apoštola Petra, lebo riekol: Boha sa bojte, cisára ctite [I. Petr. 2.11], ale veľkú počujúc reč, v modlitbu sa pohrúžili i s inými, ktorí boli tohože ducha, akého i oni.

A tu zjavil Boh Filozofovi slovienske písmo a hneď ustrojac písmená a reč zostaviac, vydal sa na cestu moravskú, pojmúc Metoda. I začal opäť, s pokorou podrobujúc sa, slúžiť Filozofovi a učiť s ním.

A keď tri roky prešli, vrátili sa z Moravy, učeníkov vyučivší.

VI

V RÍME

 Dozvediac sa o takých mužoch Apoštolský Mikuláš, poslal po nich, želajúc si vidieť ich ako anjelov Božích.

Posvätil učenie ich, položiac slovienske evanjelium na oltár svätého Petra apoštola, i vysvätil na kňažstvo blahoslaveného Metoda.

Boli však istí mnohí ľudia, ktorí sa posmievali slovienskym knihám, hovoriac, že neprislúcha žiadnemu národu mať písmen svojich okrem Židov, Grékov a Rimanov - podľa Pilátovho nápisu, ktorý na kríži Pánovom napísal,44 ktorých Apoštolský pilátnikmi a trojjazyčníkmi nazvúc, preklial, a rozkázal jednému biskupovi, ktorý bol týmže neduhom trpiaci, aby vysvätil z učeníkov slovienskych troch kňazov a dvoch anagnostov.45

VII

KONŠTANTÍNOVA SMRŤ

 Po dňoch však mnohých Filozof, na [posledný] súd idúc, riekol k Metodovi, bratovi svojmu: „Hľa, brat, dvoma spoločníkmi sme boli, jedinú brázdu ťahajúcimi, a ja na hrude padám, svoj deň skončivší, ale ty Horu46 ľúbiš veľmi; neopúšťaj pre Horu učenia svojho, lebo čím môžeš skorej spasený byť?"

VIII 

METOD U PANÓNSKEHO KNIEŽAŤA KOCEĽA 

Tu Koceľ, pošlúc [posolstvo] k Apoštolskému, prosil, aby mu prepustil Metoda, blahoslaveného učiteľa nášho.

I riekol Apoštolský: „Nielen tebe jedinému, ale i všetkým krajinám tým slovienskym posielam ho, učiteľa od Boha i od svätého apoštola Petra, prvého nástupcu i kľúčnika kráľovstva nebeského."

I poslal ho, napíšuc list47 tento:

„Hadrián, biskup i služobník Boží, k Rastislavovi i Svätoplukovi i Koceľovi.

Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj, v ľuďoch dobrá vôľa. [Luk. 2.14.]

Keďže sme o vás duchovné [veci] počuli, teraz zažiadali sme si s vrúcnosťou a modlitbou vaše spasenie, [dozvediac sa], ako Pán povzbudil srdcia vaše hľadať ho a ukázal vám, že nielen vierou, ale i dobrými skutkami prislúcha slúžiť Bohu; lebo viera bez skutkov mŕtva je [Jakub 2. 26.], a blúdia tí, ktorí myslia, že Boha poznajú, a skutkami sa ho odriekajú. Lebo nielen u tejto Svätej Stolice prosili ste o učiteľa, ale i u pobožného cisára Michala. A poslal vám blahosláveného Filozofa Konštantína i s bratom, keď sme my nestihli. Oni však dozvediac sa, že k apoštolskej Stolici prislúchajú krajiny vaše, proti kánonu ničoho neučinili, ale k nám prišli, i svätého Klimenta ostatky nesúc.

A my trojnásobnou radosťou naplnení určili sme, pouvažujúc, poslať Metoda, vysvätiac ho s učeníkmi, syna nášho, do krajín vašich, muža dokonalého umom a pravoverného, aby vás učil ako ste prosili, vykladajúc Písmo v jazyku vašom, podľa všetkého cirkevného poriadku, úplne, i so svätou omšou, to jest službou, i s krstom, ako začal Filozof Konštantín Božou milosťou a na prímluvy svätého Klimenta.

A tak isto, ak [aj] kto iný bude môcť dôstojne a pravoverne vykladať, nech [to] bude sväté a požehnané Bohom i nami i celou katolíckou a apoštolskou cirkvou, aby ste sa ľahko prikázaniam Božím naučili.

Ten však jediný zachovávajte obyčaj, aby ste pri omši najprv čítali apoštola a evanjelium rímsky a potom sloviensky, aby sa vyplnilo slovo Písma: Chváľte Pána všetky národy [Z. 116.1], a inde: Všetci budú hovoriť rozličnými jazykmi veľké veci Božie, ako Duch Svätý dal sa im vysloviť. [Apošt. 2,11 a 4.] Ak však niekto zo zhromaždených u vás učiteľov a lahodiacich ušiam, a od pravdy k bludom odvracajúcich, opovážil by sa inak vás rozvracať, haniac knihy jazyka vášho, nech bude vylúčený nielen od prijímania, ale i z cirkvi, kým sa nenapraví.48 Lebo tí sú vlkmi a nie ovcami, ktorých po ich ovocí treba poznať [Mat. 7,15—16], a chrániť sa ich. Vy však, dietky milované, počúvajte učenie Božie a neodmietajte nariadenia cirkevné, aby ste sa stali pravými ctiteľmi Božími, Otca nášho nebeského so všetkými svätými. Amen."

Sv. Metod biskupom v Panónii

A Koceľ ho prijal s veľkou úctou a opäť poslal ho k Apoštolskému, i dvadsať mužov, ctihodných synov, aby mu ho vysvätil na biskupstvo v Panónii,49 na stolec svätého Andronika, apoštola spomedzi sedemdesiatich. Čo sa i stalo.

IX 

BOJE S NEMECKÝMI BISKUPMI 

Po tomto však starý nepriateľ, závistlivý dobra a protivník pravdy, vzbudil srdce nepriateľovi moravského kráľa proti nemu so všetkými biskupmi, [hovoriacimi] : „V našej oblasti učíš!"

A on odpovedal: „Áno, ja, keby som vedel, že vaša je, odstúpil by som, no svätého Petra je. A vpravde, ak vy pre revnivosť a lakomstvo prestupujete dávne hranice v protive s kánonom, prekážajúc učenie Božie, vystríhajte sa, aby ste si, chtiac horu železnú temenom, [ktoré je len] z kosti, prebiť, mozog svoj nevyliali."

Povedali mu hnevlivo hovoriac: „Zle obídeš!"

Odpovedal on: „Pravdu hovorím pred cisármi a nestydím sa, ale vy činíte vôľu vašu na mne, lebo nie som lepší ako tí, ktorí pravdu hovoriac, mnohými mukami i života tohoto boli zbavení."

Uväznenie sv. Metoda nemeckými biskupmi 

Keď sa mnohé reči povraveli a nemohli proti nemu odpovedať, riekol kráľ láskavé: „Netruďte môjho Metoda, lebo sa už aj ako pri peci upotil."

Riekol on: „Hej, vladyka, Filozofa upoteného stretnúc raz ľudia, povedali mu: Čo sa potíš? Vraví on: S hrubými ľuďmi som sa prel."

Pohádajúc sa pre to slovo, rozišli sa; jeho však pošlúc do Švábska,50 držali [ho zajatého] pol treťa roka.

X 

PÁPEŽOVO ZAKROČENIE A OSLOBODENIE SV. METODA ZO ŽALÁRA 

Prišlo [to] k Apoštolskému a dozvediac sa, poslal kliatbu na nich,51 aby nespievali omšu, to jest služby, všetci kráľovi biskupi, kým ho držia [v zajatí].

A tak ho pustili, hovoriac Koceľovi: „Ak tohoto budeš mať u seba, nezbavíš sa nás ľahko."

Ale oni neboli zbavení súdu svätého Petra, lebo štyria spomedzi nich biskupi umreli.

Moravania vyháňajú nemeckých kňazov a žiadajú si Metoda za arcibiskupa 

Stalo sa vtedy, [že] Moravania, spoznajúc nemeckých kňazov, ktorí žili u nich neprajúc im, ale nástrahy kujúc proti nim, vyhnali všetkých a k Apoštolskému poslali [prosbu]: „Pretože prvej otcovia naši od svätého Petra prijali krst, daj nám Metoda za arcibiskupa a učiteľa."

A hneď poslal ho Apoštolský; a prijmúc ho knieža Svätopluk so všetkými Moravanmi, zveril mu všetky kostoly a duchovných vo všetkých mestách. A od toho dňa veľmi začalo rásť učenie Božie a duchovní rozmnožovať sa vo všetkých mestách a pohania veriť v pravého Boha, od svojich bludov sa odvracajúc.

Tým viac i Moravská oblasť rozširovať sa začala na všetky strany a nepriateľov svojich porážať s úspechom, ako i sami [Moravania] vždy rozprávajú.52

XI 

METODOVE PROROCTVÁ 

Bola i prorocká milosť v ňom, lebo spĺňali sa mnohé proroctvá jeho, z ktorých jedno alebo dve povieme.

Posli u kniežaťa na Visle 

Pohanské knieža, silné veľmi, sídliace na Visle, rúhalo sa kresťanom a trýznilo [ich]. I pošlúc k nemu, povedal: „Dobre ti pokrstiť sa, synu, dobrovoľne na svojej zemi, aby si, zajatý, nútene pokrstený nebol na cudzej zemi, a spomenieš si na mňa." — Čo sa i stalo.

Svätoplukove boje s pohanmi

 A inokedy zas, keď Svätopluk bojoval s pohanmi a nijakého úspechu nedosiahol, ale vyčkával, približovala sa omša svätého Petra, to jest služba, poslal k nemu, hovoriac: „Ak mi sľúbiš, že svätý Petrov deň s vojskami svojimi stráviš u mňa, verím v Boha, že ti ich53 vydá čoskoro." - Čo sa i stalo.

Boháč sa žení so švagrinou

 Akýsi druh54 bohatý veľmi a radca oženil sa s pokrvnou svojou, to jest švagrinou, a [Metod], prehovárajúc, i poučujúc a napomínajúc mnoho, nemohol ho rozviesť. Lebo iní, Božími služobníkmi sa činiac, potajomky ich rozvracali, pochlebujúc im pre imanie, aby napokon odlúčili ich od cirkvi.

I riekol: „Príde čas, keď nebudú môcť pomôcť pochlebníci tí, na moje slová však spomínať si budete, ale nebude čo učiniť."

Znenazdajky, po Božom odstúpení, padlo nešťastie na nich a nenašlo sa miesto ich [žalm 103.16], lebo víchor vezmúc [ich], ako prach rozprášil.

I iné mnohé, podobné týmto, [sa stalo], čo [Metod] podobenstvami verejne vykladal.

XII 

NÁSTRAHY PROTI METODOVI

 A tohoto všetkého neznášajúc starý nepriateľ, závistník ľudského rodu, pozdvihol niektorých proti nemu, ako Dathana i Abirona proti Mojžišovi, jedných otvorene, druhých potajomky, ktorí sú postihnutí hyiopaterským kacírstvom a slabších s pravej cesty odvracajú k sebe, hovoriac: „Nám pápež moc dal, tohoto však káže von vyhnať, i učenie jeho."

I zhromaždiac všetkých ľudí moravských, kázali prečítať pred nimi list, aby počuli o vyhnaní jeho. Ľudia však, ako je obyčajom človeka, všetci smútili a žialili, zbavovaní pastiera takého a učiteľa, okrem slabých, ktorými lesť hýbala, ako hľa vietor lístím.

Prečítajúc [pravý] list Apoštolského,55 našli napísané:

„Brat náš Metod svätý a pravoverný je a apoštolské dielo koná, a v rukách jeho sú od Boha i od apoštolskej Stolice všetky slovienske krajiny: tak že koho prekľaje, nech je prekliaty, a koho posvätí, nech je posvätený."

A zahanbiac sa, rozišli sa ako hmla so studom.

XIII  

CESTA DO CARIHRADU56

Len na tom však zloba ich sa nezastavila, ale riekli, hovoriac: „Cisár sa naň hnevá, a ak ho nájde, nemá mať života."

Avšak ani v tom nechtiac znevážiť svojho služobníka Boh milosrdný, vložil [vnuknutie] v srdce cisárovo, lebo je vždy v ruke Božej srdce cisárovo [Prísl. 21.1], i poslal mu [cisár] list:

„Otče ctihodný, veľmi si ťa želám vidieť, tak dobro učiň a poustávaj sa k nám, aby sme ťa videli, kým si na tomto svete, a modlitbu tvoju prijali."

A keď hneď ta šiel, prijal ho cisár57 s úctou veľkou a radosťou; a učenie jeho pochváliac, zadržal [si] z učeníkov jeho kňaza i diakona s knihami. Všetku vôľu mu splnil, čo len chcel, a v ničom ho neoslyšal; obľúbivší a obdarovavší [ho] veľmi, vyprevadil ho opäť slávne [na cestu] k jeho sídlu, tak isto aj patriarcha.

XIV  

RUŠNÝ ŽIVOT METODOV 

A na všetkých cestách v mnohé nebezpečenstvá, od diabla [pochádzajúce], upadal, po pustatinách medzi zbojníkov, a po mori vo vlny zvíchrené, po riekach v plytčiny nečakané, aby sa splnilo na ňom slovo apoštola: Nebezpečenstvá pred zbojníkmi, nebezpečenstvá po mori, nebezpečenstvá na riekach, nebezpečenstvá od lživých bratov [II. Kor. 11. 26—27], v prácach a namáhaniach, v bdení mnohom, v hlade a smäde mnohom, a v ostatných zármutkoch, ktoré apoštol pripomína.

XV 

PREKLAD SV. PÍSMA DO STAROSLOVIENSKEHO JAZYKA 

A potom odlúčiac sa od všetkého hluku a starosť svoju na Boha poručiac, najprv však z učeníkov svojich ustanoviac dvoch kňazov, rýchlopiscov dobrých, preložil v krátkom čase všetky knihy [Písma] - všetky úplne, okrem Makabejských - z gréckeho jazyka v sloviensky, za šesť mesiacov, počnúc od marca mesiaca do dvadsiateho šiesteho dňa októbra mesiaca.

A skončiac, dôstojnú chválu a slávu vzdal Bohu, dávajúcemu takú milosť a prispenie. A sväté vyzdvihnutie sviatosti g duchovenstvom svojím vykonajúc, oslávil pamiatku svätého Demetria.58 Lebo len žaltár a evanjelium s apoštolom59 a s vybranými službami cirkevnými bol s Filozofom preložil prvej. Teraz však i nomokánon, to jest pravidlo zákona a knihy otcov preložil.

XVI 

STRETNUTIE S MAĎARSKÝM VLÁDCOM

A keď prišiel do krajov dunajských kráľ uhorský, chcel ho vidieť.

A hoci niektorí hovorili a mysleli, že nevyslobodí sa od neho bez muky, išiel k nemu.

On však, ako sa sluší vladykovi, tak ho prijal, úctivé a slávne s veselosťou, a zhovárajúc sa s ním, ako sa slušalo takým mužom viesť rozhovory, prepustil ho s láskou pobozkajúc ho s darmi veľkými, povediac mu: „Spomeň si na mňa, ctihodný otče, vo svätých modlitbách svojich vždycky."

XVII 

KONIEC ŽIVOTA METODOVHO

Takto všetky obvinenia odvrátiac na všetkých stranách, ústa mnohomluvných zahradil, a beh skončil, vieru zachoval, očakávajúc korunu spravodlivosti. [II. Tím. 4. 7.] A pretože, tak uhoviac Bohu, bol [ním] milovaný, približovať sa začal Čas prijať pokoj od strastí a mzdu mnohých námah.

Metod ustanovuje Gorazda za svojho nástupcu

I opýtali sa ho, hovoriac: „Koho čuješ, otče a učiteľu ctihodný, medzi učeníkmi svojimi, aby v učení tvojom tebe nástupcom bol?"

I ukázal im jedného zo známych učeníkov svojich, nazývaného Gorazdom,60 hovoriac: „Tento je vašej zeme slobodný muž, učený dobre v latinských knihách, pravoverný. To buď Božia vôľa a vaša láska, ako i moja."

Smrť sv. Metoda61

A keď sa zhromaždil v Kvetnú nedeľu všetok ľud, vojdúc do kostola a nevládajúc [slabosťou], požehnal kráľa i knieža i duchovných i všetok ľud a riekol: „Strežte ma, deti, do tretieho dňa."

Ako sa i stalo.

Keď svitalo tretí deň, riekol naposledok: „V ruky tvoje, Pane, dušu svoju skladám." [Viď: Luk. 23.46.]

A na rukách kňazských dokonal šiesteho dňa mesiaca apríla, v tretej indikcii, roku 6393 od stvorenia sveta.

Metodov pohreb

I uradiac sa učeníci jeho a dôstojné úcty mu vzdajúc, službu cirkevnú latinsky i grécky i sloviensky vykonali a uložili ho v katedrálnom chráme.

 I pripojil sa k otcom svojim i patriarchom i prorokom i apoštolom, učiteľom, mučedlníkom.

 A ľud, nesčíselný zástup, zhromaždivší sa, odprevádzal so sviecami, plačúc, dobrého učiteľa a pastiera — mužské pohlavie i ženské, malí i veľkí, bohatí i chudobní, slobodní i poddaní, vdovy i siroty, cudzinci i tuzemci, neduživí i zdraví, všetci, lebo pre všetkých stal sa všetkým, aby všetkých získal [I. Kor. 9. 22].

 A Ty z výsosti, svätá a ctihodná hlava, modlitbami svojimi pohliadaj na nás, žiadostivých teba; zbavuj od všetkého nebezpečenstva učeníkov svojich, učenie rozširujúc a kacírstvo vyháňajúc, aby sme dôstojne povolania nášho žijúc tu, postavili sa s tebou, tvoje stádo, po pravej strane Krista, Boha nášho, večný život prijmúc od neho; lebo toho je sláva i česť na veky vekov. Amen.

Poznámky:

34 Tu niečo chýba vo všetkých rukopisoch.

35 To jest s tými, čo sú spomínaní v predošlej kapitole.

36 Bolo to asi v ríšskej provincií, obývanej Slovanmi, v krajine strymonskej v Macedónii, Pastrnek, Dějiny, str. 50

37 Národ finno-tatarský, bývajúci od sev. brehu Čierneho mora, na východ od Donu až po Kaukaz. Pastrnek, Dějiny, 51.

38 Na ázijskom brehu mora marmarského, v okolí mesta Kyzika [yzicus],

39 Svätopluk spravoval vtedy asi nitrianske územie. Pastrnek, Dějiny, 63.

40 Táto veta, podľa Pastrnkovho upraveného textu, znie v pôvodine [transkribovanej do latinky]: A my Slověne prostá čed6,

41 T.j.: Písma.

42 V origináli: To dobre.

43 V origináli: ispravit7.

44 Viď: Luk. 23. 38; Ján 19. 20.

45 Lektorov.

46 T. j. kláštor na hore Olympe.

47 Je to dôležitá pápežská bulla z roku 869.

48 Text podľa Šachmatova v Arch. fir sláv. Philologie 27. 1905, str. 141.

49 Panónia horná a východná po smrti Koceľovej pripadla najskôr kniežaťu Svätoplukovi. Pastrnek, Dějiny, str. 99.

50 T. j. do Bavorska; asi koncom r. 870, alebo počiatkom r. 871. Pastrnek, Dějiny, 100, 106.

51 Na začiatku roku 873; pápežom bol vtedy Ján VIII. (od 14. dec. 872). Pastrnek, Dějiny, 102—103.

52 Vtedy vari pokrstil Metod i české knieža Borivoja. Pastrnek, Dějiny, 107—108.

53 Pohanov

54 T. j. Kráľov.

55 Nemeckí kňazi chceli falošným listom pápežským vyhnať Metoda, ale to sa nepodarilo, lebo Metod sa preukázal ozajstným listom pápežským. Bol to list Jána VIII. Pastrnek, Dějiny 113—114.

56 Asi po smrti pápeža Jána VIII. (f 882). Išiel ta, aby upevnil svoje postavenie a samostatnosť diecézy panónsko-moravskej. Pastrnek, Dějiny, 118 a nasl.

57 Basilius (867—886).

58 Sv. Demetria Solunského, ktorého pamiatka sa slávi 26. okt. Ctenie Demetria je dôkazom zvláštnej piety Metodovej k jeho rodnému mestu Solunu. Pastrnek, Dějiny, 121.

59 Apoštol — knihy apoštolské.

60 Proti Gorazdovi v Ríme si vymohol stolicu sv. Metoda Wiching(do r. 893). Pastrnek, Dějiny, 126—127, 133.

61 6. apríla 885.