Res publica

Pavel Kapusta

Privatizácia zlatých nosníc Slovenska - energetických monopolov do zahraničných rúk bola z princípu kolosálnou hlúposťou. To, že Slovenské elektrárne a SPP predala bývalá vláda za smiešne nízku cenu, už možno považovať za lúpež storočia. A fakt, že štát vlastní v elektrárňach menšinu a v SPP má síce 51-percentný majetkový podiel, ale menšinu v predstavenstve, ktoré kontroluje celý podnik, to je v konečnom dôsledku priamy atak na občanov. Zatiaľ čo komunikácia súčasnej vlády s talianskym Enelom, ktorý sprivatizoval elektrárne, funguje vcelku uspokojivo, úplne iný je prístup francúzskych a nemeckých akcionárov SPP, spoločností E.ON Ruhrgas a Gaz de France. Kompromisy s Ficovým kabinetom odmietajú a ceny plynu odberateľom neustále zvyšujú. Neodôvodnene, pretože nákupné ceny ropy a plynu v súčasnosti na svetových trhoch klesajú. Ministerstvo hospodárstva dokonca zistilo, že SPP si do konečnej ceny plynu zaratúva viacero položiek, ktoré v ňom nemajú čo hľadať - napríklad náklady na výstavbu a prevádzku rekreačných zariadení pre pracovníkov SPP. Pritom z tranzitu plynu aj bez týchto položiek dosahuje plynárenský podnik miliardové zisky! Ešte väčšou drzosťou zahraničných manažérov však bolo, že keď im neprešlo zvýšenie cien plynu pre domácnosti o 18 percent, vzápätí navrhli 20-percentné zvýšenie. Nečudo, že premiér Robert Fico uvažuje o zákone, ktorý by v takýchto prípadoch zástupcom štátu v plynárňach umožnil právo veta, či dokonca spomína vyvlastnenie. „Je to chávezovský populizmus, za ktorým je ekonomická xenofóbia a antikapitalistické nálady," reagoval na premiérove snahy donútiť SPP zastaviť šialené zvyšovanie cien šéf IVO Grigorij Mesežnikov. Prial by som tomuto pánovi, aby podobné vyhlásenie predniesol na zhromaždení dôchodcov alebo pred obyvateľmi severných oblastí Slovenska, kde treba kúriť väčšinu roka. Myslím, že by musel odtiaľ veľmi rýchlo utekať. Na plný plyn.